Fotovýstava - JANA ČAVOJSKÁ - Južný Sudán
"Výstavu by som nazvala jednoducho Južný Sudán, asi to bude lepšie ako niečo patetické," hovorí fotografka a novinárka, ktorá za svojimi reportážami precestovala i krajiny, na ktoré noha bežného turistu vstúpi len zriedkakedy. „Fotografie sú z nemocníc a dedín, v ktorých pôsobia lekári a humanitárni pracovnici zo Slovenska,“ predstavuje svoju výstavu jej autorka a dodáva, že aj vďaka slovenským peniazom z verejných zbierok sa tam podarilo vybudovať operačku, školu, doviezť vybavenie nemocníc, vykopať studne... "Slovenská prítomnosť v Južnom Sudáne, ktorom len pred piatimi rokmi skončila občianska vojna, je veľmi silná," hovorí.
"V celom Južnom Sudáne sú iba tri kilometre asfaltu. Všetky ostatné cesty po rozľahlej krajine sú prašné. V období sucha ich síce pomaly, ale predsa na terénnom aute 4x4 prejdete. V období dažďov sa menia na bahno alebo na malé rieky,“ píše Čavojská vo svojej reportáži o vojnou zdevastovanej krajine. "Z nejakého záhadného dôvodu podporuje úpravu a údržbu ciest Svetový potravinový program. Pre podvyživené deti v nemocnici v Marial Lou však mlieko nie je. Až do najbližšej dodávky (ktorá príde nevedno kedy) musia prežiť na infúziách. V kultúre Dinkov neexistuje možnosť, že by žena s dostatkom materského mlieka kojila cudzie dieťa. Považujú to za neprijateľné. Vlastné deti však koja poctivo, niektoré ešte ako štvor – päťročné visia na maminých prsiach. Preto sa im často zdeformujú a pokrivia horné predné zuby. Spodné zas rodičia deťom často vybíjajú, aby správne artikulovali v jazyku Dinka. Dinkovia sú vysokí, chudí a veľmi hrdí ľudia. Ich telá zdobia rituálne jazvy a ženy si väčšinou nezahaľujú prsia... Aj u Dinkov robia takmer všetko ženy. Na hlavách vláčia vodu v bandaskách či hrncoch, ich náklad má aj viac než dvadsať kíl, od najbližšej studne až domov, často ešte s batoľaťom priviazaným na chrbte. Varia, roztĺkajú obilné zrná hrubými drúkmi v drevených mažiaroch, perú, opravujú slamené strechy na jednoduchých hlinených domčekoch s kruhový, pôdorysom, vláčia ťažké bremená, starajú sa o deti... Muži fajčia fajku, občas sa s lukom a šípmi vyberú na lov, predávajú na trhu, ale čím ďalej, tým viac sa ich venuje rôznym remeslám. Vojna skončila, život v zdevastovanej krajine sa rozbieha, ľudia potrebujú tehly, slamené strechy, hlinené nádoby. Momentálne stavajú vykrývače pre mobilného operátora, ktorý už má pokrytie v najväčších mestách...".
Toľko z reportáže. Ak vás osud tejto africkej krajiny zaujal, viac o nej a jej obyvateľoch sa môžete dozvedieť prostredníctvom autorskej výstavy fotografií Jany Čavojskej pod názvom Južný Sudán. Pozrieť si ju budete môcť v čase trvania festivalu vo foyer Posádkového domu v Trenčíne.
Mgr. Jana ČAVOJSKÁ /vizitka/
Meno Janky Čavojskej sa už niekoľko rokov spája s časopisom Nota Bene, v ktorom pracuje ako šéfredaktorka, ale aj s týždenníkom Plus 7 dní, odkiaľ ju môžete poznať ako autorku obrazovo zaujímavých tém a reportáží zo zahraničia. V minulosti spolupracovala s viacerými slovenskými a českými denníkmi a týždenníkmi (Národná Obroda, Nota bene, Formát, Slovenka, Respekt, Týden) i s viacerými časopismi – napríklad Bon Voyage (reportáže: rieka Dunaj, zábavné parky v Strednej Európe, cirkus Humberto, Istanbul, pivné kúpele v Česku...), Geo Sezona (reportáže: Provence, Gaudího Barcelona, viedenské kaviarne, termálne kúpele v Budapešti...).
Okrem toho je členkou správnej rady občianskeho združenia Človek v ohrození, mimovládnej organizácie, ktorá poskytuje humanitárnu a rozvojovú pomoc vo viac ako dvadsiatich krajinách sveta. Pre slovenskú neziskovú organizáciu eRko pravidelne fotografuje nemocnice a ďalšie projekty v Afrike.
K jej profesionálnym úspechom a oceneniam z rokov 2005 a 2008, tento rok pribudla tretia cena v kategórii Fotografia v novinárskej súťaži Slovenského syndikátu novinárov a nominácia na hlavnú cenu v kategórii Fotografia v súťaži organizovanej Nadáciou otvorenej spoločnosti.
