HoryZonty 2010 - záverečná tlačová správa
Tri dni filmov, výstav, súťaží a sprievodných podujatí sú za nami. Piaty ročník festivalu dobrodružných filmov HoryZonty od štvrtku 11. novembra do soboty 13. novembra navštívili stovky divákov.
Festival sa už tradične konal v budove Posádkového klubu v Trenčíne a jeho návštevníci mali možnosť zhliadnuť celkovo 24 filmov z domácej i zahraničnej produkcie.
„Každoročne sa snažíme sa ponúknuť to najlepšie z ponuky súčasnej svetovej outdoorovej kinematografie a podobné pravidlo sa snažíme uplatniť aj pri výbere filmov zaradených do súťaže amatérskych tvorcov,“ uviedla riaditeľka festivalu Mária Dutková. „Tento rok sme z počtu devätnástich neprofesionálnych filmov do súťažnej prehliadky vybrali desať. Tie bojovali o ceny odbornej poroty, ako aj o hlasy návštevníkov festivalu,“ dodala Dutková.
Porota, ktorej členmi boli Ján Genserek, Ján Kostelanský a Martin Heuger, ako najlepší vyhodnotili film Stanislavy Bariakovej a Juraja Jedináka s názvom Tat Tvan Asi o spoznávaní indických Himalájí na bicykli. Druhé miesto obsadil ďalší film s bikerskou tematikou Švajčiarsky d´Emental v réžii Pavla Chrenčíka, na treťom mieste sa umiestnila „vodácka“ snímka Petra Csonku Daming the Heaven.
Divácky najúspešnejším filmom sa stal Sen o stratenej doline o prechode piatich kamarátov cez Himaláje od Juraja Klaudínyho.
Okrem filmov mali návštevníci festivalu možnosť stretnúť sa so zaujímavých hosťami. Hlavným hosťom štvrtkového večera bol významný poľský horolezec Piotr Pustelnik, ktorý sa za svoje výstupy na všetkých štrnásť himalájskych osemtisícoviek stal v tomto roku po zlezení Annapurny držiteľom Koruny Himalájí. Vtipná a zaujímavá prezentácia skromného človeka a jeho priateľa a dlhoročného spolulezca Petra Hámora, s ktorým spoločne dosiahli obdivuhodné úspechy, zaujala trenčianske publikum a skončila až v neskorých nočných hodinách.
Piatok divákov nadchla dvojica mladých slovenských autorov. Róbert Rajchl a Erik Baláž prišli do Trenčína predstaviť svoj film Strážca divočiny autenticky a citlivo zobrazujúci krásu divokej prírody Tichej doliny vo Vysokých Tatrách a takisto aj jej obyvateľov – medveďov. Unikátne zábery tvorcov nazbierané za tri roky filmovania zmenili u mnohých návštevníkov pohľad na „šelmy“, ktorých prirodzenú potravu v prevažnej miere tvoria rastliny, tráva či drobný hmyz, a predstavili ich ako zvieratá plaché a obávajúce sa človeka.
Sobotné popoludnie patrilo Petrovi Kašparovi a jeho multimediálnej prezentácii FREO o príbehu mladého Etiópčana, ktorý sa vďaka česko-slovenským vodákom dostal na štúdium do Prahy. Petr Kašpar nafilmoval nielen pobyt mladého Afričana v Európe, ale po dvoch rokoch aj jeho návrat do rodnej osady uprostred džungle.
Hosťom sobotného večerného bloku bol významný režisér, producent a najmä dobrodruh a potápač Steve Lichtag, ktorý predstavil svoj nový film Poslední lovci o drsnom živote v indonézskej dedine Lamalera. Jej obyvatelia lovia delfíny a obrovské veľryby vorvane tradičným spôsobom pomocou bambusových harpún na drevených člnoch. Neľahké výpravy za veľrybami, ktoré sú pre domorodcov zdrojom obživy pre celú osadu, stoja lovcov niekedy vlastný život.
Festivalový program divákom tradične okrem filmov ponúka i praktické workshopy. Tento rok boli na programe hneď dva. Jeden z nich, Bajkovanie v teréne, zameraný na horskú cyklistiku, sa uskutočnil už víkend pred samotným zahájením festivalu. Druhý workshop pod vedením horského vodcu a profesionálneho záchranára Petra Šperku bol určený širšiemu okruhu účastníkov z radov horolezcov, skialpinistov a turistov.
Priestory konania festivalu spestrili tento rok dve autorské fotovýstavy - výstava Martina Žilku Kaňonig a freeride a Južný Sudán Jany Čavojskej.
Výstavu fotografií zaslaných do súťaže amatérskych fotografov tvorilo tentoraz rekordných 217 záberov! Najlepšie fotografie v kategóriách Krajina / príroda, Ľudia a svet okolo nás a Športy v prírode vyberala odborná porota, ktorú tvorili Ivona Žirková, Čestmír Harníček a Andrej Luprich. Cenu Grand Prix si odniesol Lukáš Hruboň.
Širokú verejnosť opäť zaujali sprievodné podujatia festivalu konané v uliciach Trenčína. Netradičných pretekov pod názvom Nosičov sen sa tento rok zúčastnilo rekordných 77 súťažiacich. Víťazom, ktorý si najlepšie poradil so sto piatimi schodmi, sedemdesiat metrov dlhou traťou a päťdesiat kilogramovým nákladom na nosičskej krošni, sa stal Pavol Marynčák zo Senca s časom 40 sekúnd a 50 stotín, v kategórii nosičiek svoj debut premenila na víťazstvo Barbora Prekopová a v kategórii detí zvíťazil trinásťročný Peter Líška.
Úspešný ročník má za sebou i Beh o pohár festivalu HoryZonty v mestskom lesoparku Brezina, ktorého sa zúčastnilo 51 dospelých pretekárov. „V detských kategóriách to bolo až 65 bežcov, z nich najmladší nemal ani rok. Samozrejme, že musel bežať s ocinom, no prvé náznaky chôdze tam už boli,“ uviedol spokojný organizátor pretekov Juraj Hudák. Najstarším pretekárom, ktorý si odbehol 4,6 kilometrovú trať, bol 73-ročný Andrej Kusenda. Hlavnú cenu – Pohár festivalu HoryZonty za najlepší čas získal Pavol Michalčík.
Sériu súťaží uzavrela súťaž v ľadovom sochárstve. Sekanie do ľadu si prišlo vyskúšať päť odvážlivcov, z nich si s netradičným materiálom najlepšie poradila Katarína Hlavatovičová. „Prvé miesto som vybral bez najmenšieho zaváhania. Autorka sa rozhodla vytesať dve diela, jedna predstavovala sovu a druhá tvár, hlavu. Tieto diela boli precízne prevedené a približovali sa k svetovému sochárstvu,“ netajil nadšenie hlavný porotca súťaže Ján Gejdoš.
Nezvyčajným oživením sprievodných podujatí bola v tomto roku aj ukážka psích záprahov, ktoré do Trenčína priviezol prvý slovenský mašér s dlhoročnými skúsenosťami Daniel Filo. Možnosť prevezenia historickým centrom mesta po trase dlhej okolo 300 metrov využilo približne 70 ľudí, prevažne detí. Dvanásť psíkov, ktorí sa striedali po šiestich, ťahalo špeciálne upravenú káru rýchlosťou približne sedem kilometrov za hodinu. „Bol to jedinečný zážitok nechať sa previesť pravými ťažnými psami,“ netajila radosť jedna z účastníčok.
Na margo podujatí určených pre širokú verejnosť priamo v centre mesta sa spokojne vyjadrila aj riaditeľka festivalu: „Prišlo veľa detí a zišli sa tu celé rodiny. V sprievodných podujatiach plánujeme určite pokračovať aj o rok.“
HoryZonty 2010 skončili. Opäť ponúkli bohatý a pestrý program so všeličím, čo sa týka hôr, prírody a pohybu v nich a stali sa miestom jedinečnej atmosféry, oddychu, zábavy a príjemných stretnutí.
Dovidenia o rok!
